Podnikatel, programátor či známá postava ze slovenské kryptoscény. Mluvili jsme s etickým hackerem Jurajem Bednárem. Zajímala nás jeho kniha „Hackni sa!„, ale také Jurajův názor na regulace kryptoměn, způsoby, jak se dá bojovat s jejich vysokou volatilitou nebo nová iniciativa Kryptovekslák.
Tvou knihu Hackni sa! jsem si koupil za BTC. Doslova si mě k tomu přinutil, protože jiným způsobem to nešlo a já zcela upřímně bych raději utratil těch 23 eur za Bitcoin v této hodnotě (vím, měl bych se v tomto „hacknout“). Když se nyní zpětně podíváš na tuto strategii myslíš si, že by si prodal více výtisků, kdyby se jí dalo objednat i běžným způsobem?
Určite by som predal viac, aj keby sa dala ľahko kúpiť za eurá. Ak ju niekto môže nájsť na poličke v kníhkupectve a kúpiť, tak by som pravdepodobne predal viac. Neurobil som to ale z viacerých dôvodov. V prvom rade je časť knihy o kryptomenách, ale nie je to kniha ktorá by bola úplným úvodom do kryptomien, to si zaslúži samostatnú knihu. Ak si niekto prejde platbou za kryptomeny, viem, že má základ za sebou a nemá technické, ani „filozofické“ obmedzenia na platbu kryptomenami.
Ľudia majú často s kryptomenami mentálny problém. Vraj ak to negarantuje centrálna banka alebo to nie je nejak super regulované, tak to nemôže fungovať. Ak má človek takto nastavené rozmýšľanie, nebude sa mu tá knižka páčiť – od začiatku do konca. Čiže je to filter na ľudí. Ja chcem, aby tú knihu čítali ľudia, ktorí si z nej niečo odnesú, nie aby si ju kúpili tisícky ľudí a mali ju na poličke. Tomu mimochodom zodpovedá aj cena, je trochu vyššia ako bežné knižky – tam sme spolu s Emanuelom ktorý robil grafiku vsadili aj na kvalitu a farebnú tlač.
A tretí dôvod je, že som chcel jednoducho vedieť, či je to možné – či je krypto komunita v Čechách a na Slovensku natoľko veľká, že takýto projekt bude realizovateľný a udržateľný. Našťastie bol.
Takže aspoň v tomto prípade naozaj môžeme robiť „pokrok bez povolenia“ (čo je aj názov inej slovenskej super knižky ktorá vznikla v podobnom čase od Roberta Chovanculiaka). Nemusím mať bankový účet, nikto mi nemusí povoliť urobiť kampaň na crowdfunding portáli. Zaregistrujem si doménu, spustím crypto nodu, rozbehám open-source BTCPayserver a Wordpress. Nepotrebujem k tomu jediné povolenie – od štátu, ale ani od žiadnej inej inštitúcie (písanie kníh je činnosť na základe autorského zákona, na to netreba dokonca ani živnostenské oprávnenie).
(kliknite na obrázok pre viac info)
Kniha vznikla z tvých textů, které se pravidelně zveřejňují na stránce juraj.bednar.io. Když si je začal zpracovávat do knihy, stalo se ti, že si v případě některých starších článků zjistil, že už nesouhlasíš se sebou samým? Ano, ano, třeba, že v knize zpochybňuješ myšlenku psát dopis svému mladšímu já a máš kapitolu o „listu staršímu já“, ale i tak mě to zajímá (úsměv).
Určite, tie s ktorými som najviac nesúhlasil som tam ani nedal a veľmi veľa som upravil (aj spätne na blogu). Asi tretina knihy sú úplne nové texty, ale aj tie, ktoré som už zverejnil som upravoval (aj v spolupráci s Mariannou Sádeckou, ktorá mi robila editorku).
Čo je ale zaujímavé, snažil som sa tam dať texty, ktoré v človeku vyvolávajú narušenie štandardných vzorcov rozmýšľania. Knihu som nepísal kvôli tomu, aby som rozšíril svoje názory, ale kvôli tomu, aby som čitateľom ponúkol nové spôsoby rozmýšľania. Je to ako vyskúšať si nové oblečenie – nemusí sa mi páčiť, ale otvára mi to myseľ a ja tak mám možnosť vyskúšať nové spôsoby fungovania.
Často vo svojom okolí počujem frázu „vystúpiť z komfortnej zóny“. Ale čo to znamená? Okolo seba máme kopec takýchto fráz. Ďalšie abstraktné frázy sú „počúvať svoje telo“. Alebo „otvoriť si myseľ“. Pre mňa majú takéto frázy zmysel len vtedy, keď to ľudia naozaj vedia urobiť, keď rozumejú nielen abstraktne tomu, čo to znamená, ale hlavne aj ako sa to robí.
Späť k otázke – knihu som dopísal koncom leta, potom prebiehala grafická úprava a editovanie. Potom prišla taká chvíľa, kedy som ju odoslal a tak nejak som čakal spätnú väzbu, ale pochopil som, že štyristo stranovú knihu by som aj ja čítal tak pol roka, takže aj super-rýchli čitatelia sa ozvali až neskôr. Tak som si sadol na gauč a začal som to čítať aj ja, že čo v tej knihe vlastne je. Niektoré kapitoly mi prišli úplne nové, ako keby ich písal niekto iný, s niektorými som až tak nesúhlasil – teda skôr by som ich znova napísal inak. Ale to je prirodzené. Tento efekt pozorujem aj pri podcastoch, niekto si vypočuje môj dvojhodinový podcast. Krája pri tom cibuľu, varí alebo šoféruje, je to intímna skúsenosť, kedy človek má pocit, že toho človeka pozná. Zažívam to podobne, keď počúvam podcasty, dokonca aj ľudí, ktorých poznám, je to ako keby mi niečo rozprávali a ja ich spoznávam. Akurát ten dva roky starý podcast už je intímny rozhovor s človekom spred dvoch rokov a každý sa posúva ďalej.
Názory v mojej knižke nie sú dôležité, dôležitý je ten efekt myšlienkového vystúpenia z komfortnej zóny. Keď som čítal na gauči knihu, začal som prvou kapitolou a je to „celkom náklad“. Napadlo ma, že som nemusel začať rovno takou ťažkou témou ako búranie mýtov o podnikaní vs. zamestnaní. Ale nakoniec mám pocit, že to je dobré, keď disrupcia, tak ju začať rýchlo.
Možno to vyvolá podobný efekt ako začiatok trilógie Illuminatus! Ako človek číta, robí si názor, už má pocit, že rozumie, čo sa deje a v ďalšej vete je to úplne inak. Chvíľu to bolí, ale keď človek pochopí ten flow a proste je len zvedavý ako sa dá premýšľať, tak je to veľmi obohacujúce. Hackni sa ale asi až tak nebolí.
Než se dostaneme ke kryptoměnám, nedá mi nezeptat se na tvůj názor nechodit volit, který prezentuješ v knize. Vedle toho se ve stejné knize rázně stavíš proti extremistům a „náckům“. Chápu pointu, že od politiků nemáme nic čekat a měli bychom se snažit zbavit závislosti na státu. Nemělo by však smysl jít volit alespoň kvůli tomu, aby si extremisté ukrojili z koláče o něco méně? Přece jen, kdyby se náhodou dostali k moci, naše možnosti jak šťastně a svobodně žít v této zemi by byly navzdory snaze zbavit se závislosti od státu mnohem omezenější (ne každý se může odstěhovat). Nebo?
V knihe sa téme volenia a nevolenia veľmi nevenujem. Schválne som prešiel knihy full-textovým vyhľadávaním – sú tam len dve suché konštatovania že niektorí libertariáni nevolia a že trochu provokujem keď ľuďom poviem, že nechodím voliť.
O nevolení som deň po posledných parlamentných voľbách zverejnil blog, kde riešim aj náckov aj nevolenie.
V knižke (ani v blogu) nenavádzam nikoho na to, či je správne ísť voliť alebo nevoliť, som k tomu indiferentný. Ak má niekto pocit, že je to potrebné pre jeho duševnú pohodu, nech kľudne ide voliť.
Najprv teda k náckom: Ľudia často riešia otázku „čo ak tu budú náckovia“. To nie je „ak tu budú náckovia“. Náckovia tu sú. Všade medzi nami. To, že nejakí chodia do parlamentu je len prejav toho, že žijeme v krajine, kde byť nácek je „v pohode“. Mňa osobne viac štve to, že nejakých náckov môžem stretnúť v podchode na Trnavskom mýte v noci – a to som biely heterosexuálny muž, čiže nie úplne cieľovka ich primitívnych útokov.
Problém s náckami sa voľbami nevyrieši, náckovia sa nedajú poraziť tak, že nebudú vo vláde a v parlamente. Ak si ráno oblečú bombery, idú robiť zlobu, sú problém.
Čiže náckovia v parlamente sú prejavom toho, že ich chcú ľudia – pričom nie všetci z ich voličov sú priamo extrémisti. Ak je demokracia naozaj vôľa ľudu, tak sedačky v parlamente sú jedným z prejavov tejto vôle ľudu.
Mimochodom, náckovia nie sú prirodzenou súčasťou každej spoločnosti. V Paname náckov napríklad vôbec nechápu. Tam to nie je o tom, či sú vo vláde alebo nie, v krajine, ktorá je plná imigrantov proste niečo ako nacionalizmus nedáva žiadny zmysel. Ani neviem ako by sa správali, keby nejakého nácka stretli, asi by spravili crowdfunding kampaň na psychiatrické liečenie alebo sa ho opýtali, či nepotrebuje pomoc a nie je podvýživený.
Každopádne späť k nevoleniu – pre mňa je dôležité moje nastavenie mysle. To, ako si ju programujeme a to, aké jej dávame vstupy je veľmi dôležité. A teraz vôbec neriešim to, či mi vadí alebo nevadí súčasný systém. Moje primárne nastavenie je – politici neriešia moje problémy. A to si chcem udržať. Keď som ešte chodil voliť, vždy to bolo o tom, že „teraz je pri moci Mečiar, ale ešte to rok vydržíme, potom budú voľby a snáď naši spoluobčania spolu so mnou zvolia niekoho lepšieho a problém bude vyriešený“. Lenže to mne nestačí. Ak by som žil ako priemerný človek, čaká ma ešte čosi viac ako osem parlamentných volieb. Čo ak to nevyjde? Alebo čo ak sa to podarí iba raz?
Pre mňa je nevolenie osobný postoj, osobné presvedčenie samého seba, že nemôžem čakať. V tomto som ako tradičný mileniál (aj keď teda do tejto kohorty nepatrím). Všetko chcem hneď. Ale aj keď chápem, že všetko sa nedá dosiahnuť hneď, chcem aspoň to, aby zmeny záviseli od nejakých spoľahlivých ľudí, nie od pomerne nepredvídateľných výsledkov vôle ľudu. A na to mi príde naozaj efektívnejšie stavať paralelné štruktúry, pretože tie majú síce pomalý progres, je tam veľa experimentovania, ale výsledky vidíme hneď. Nemusíme „pretrpieť“ ďalších pár rokov do volieť a dúfať, môžeme robiť.
Nevolenie teda nie je o tom, že by mi bolo jedno, čo sa okolo mňa deje, je to ubezpečovanie, stále, nie len počas volieb, že mi to jedno nie je a musím preto niečo robiť. To je na jednej strane depresívne (stavať paralelné štruktúry je fakt zložité), ale mať okamžitú spätnú väzbu o progrese je zase veľmi naplňujúce.
Pojďme ke kryptoměnám, protože to určitě zajímá naše čtenáře nejvíce. Mění se postupem času i tvůj pohled na ně? Vnímáš je dnes jinak než například v roce 2017, kdy zažily největší hype?
Určite, to sa ani inak nedá. Je to veľmi rýchlo meniace sa odvetvie. V 2017 sme počúvali vízie o tom ako všetko budú riadiť smart kontrakty, celý svet bude tokenizovaný, každého zrazu zaujímalo čo hovoríme, ale nebol to reálny záujem o iný svet, to nadšenie bolo poháňané vidinou nekonečného zisku poháňaného vytváraním bezcenných tokenov.
Pre mňa bolo najhodnotnejšie obdobie asi od polky roku 2018. Paralelná Polis Bratislava vznikala v období sklamania, kedy ľudia pochopili, že možno nebudú za pár týždňov rozprávkovo bohatí. Bol to krásny filter – na technológie, ale najmä na ľudí. Ostali iba tí, ktorí to pochopili. Aj my sme v kútiku duše stále dúfali v „moon“.
Takýto filter je fajn, pretože pekne odseparoval ľudí, ktorí krypto pochopili a tých, ktorí na ňom chceli zarobiť. Tí druhí boli často arogantní, mnohí sa skrývali, lebo ľuďom nasľubovali výnosy a potom to nemohli dodržať.
Čo som sa z tohto naučil je to, že tento extrém vidíme aj v klasickom hospodárskom a finančnom cykle. V kryptomenách bol veľmi zosilnený, ale práve keď sa niečo tak intenzívne prejaví, máme možnosť to vidieť aj v klasickej ekonomike. Sú to také tie abstraktné frázy, ktoré vďaka tomu nabrali reálne kontúry. Ekonómovia hovoria, že po kríze a po depresii sa trh vyčistí od nezmyselných projektov, ktoré vznikli len vďaka tej nafúknutej časti hospodárskeho cyklu – kvôli lacným peniazom. Ale čo to znamená? Čo sú tie nezmyselné projekty, ako sa to čistí? A prečo tie projekty, ktoré dávajú zmysel tá kríza nezničí?
V krypte sme to videli pekne – ľudia robili ICO na všetko možné, keď získali peniaze, tak si často kúpili vilu, auto a potom už len hľadali kto tú víziu zrealizuje. Takéto projekty boli aj na Slovensku. Nedávali žiadny biznisový zmysel, vytvorili kopec arogantných ľudí, ktorí vďaka bubline mali pocit, že sú šikovní podnikatelia, ale pritom boli iba dobrí predajcovia „hrncov“ – predávali víziu, ktorú neboli schopní dodať. To je presný príklad vyčistenia od nezmyselných projektov.
Pritom stále existuje kopec ľudí a firiem, ktoré robia super zaujímavé veci aj s kryptomenami a fungujú ďalej.
Čiže ja by som to možno otočil – môj názor na krypto sa dosť zmenil v 2017, veľa vecí som predpokladal a nestali sa. Ale čo je na tom najzaujímavejšie, že vďaka kryptu sa odkryli ľudia, vzťahy, prípadne povaha peňazí a ich zdroj (viď napr. môj nedávny podcast Crypto only mindset). A hlavne som sa ja toho veľa naučil, napríklad o derivátoch. A samozrejme o mnohých iných oblastiach, s ktorými kryptomeny prichádzajú do kontaktu.
Ale možno zaujímavejšie je, v čom sa môj názor nezmenil. Stále si myslím, že paralelný finančný systém a kryptomeny sú inovácia, možno podobne dôležitá ako Internet, aj keď to tak nevyzerá. A keby som mal šancu byť pri vzniku Internetu, nedávalo by mi zmysel robiť čokoľvek iné. Keby som bol v roku 1999 v Silicon Valley a mal stánok s hotdogmi, asi by som bol smutný, chcel by som robiť v internetovom startupe – bez ohľadu na to, či by o rok skrachoval. Pretože takáto inovácia pred našimi očami vzniká málokedy. Čo mňa na kryptomenách najviac fascinuje je to, koľko toho o nich ešte nevieme a koľko toho treba objaviť. Je to nový finančný systém, ktorý nám vzniká pred očami. Asi by som teraz nechcel programovať eshop (aj keď v roku 1999 by som nechcel robiť nič iné ako programovať eshop).
V knize vysvětluješ i základy kryptoměn, čili pokud to nějaký náš čtenář ještě nemá nastudované, může mu pomoci kromě toho, že ho naučí zaplatit Bitcoinem, i v tomto směru. Pojďme však trochu více do detailů. Zmiňuješ v ní, že si se setkal s Vitalikem Buterinem v progressbaru v Bratislavě a že považuješ Ethereum za skvělý projekt. Platí to stále?
Vitalik je podľa mňa génius. Je dosť zvláštny – taký možno až prototyp „autistického ITčkara“ – a to myslím v dobrom, mám veľmi rád takých ľudí. Má obrovskú, zaujímavú víziu. Ethereum je niečo, čo bolo v danom okamihu super revolučné, páči sa mi ako myšlienka a fakt, že sa to open-source vývojárom podarilo dodať je pre mňa skvelá vec. To je presne to, čo nám vzniká pred očami.
Hodnotiť Ethereum teraz spätne a filozofovať nad tým, čo mohli urobiť inak sa dá, ale keď sa nám to objavovalo pred očami, bolo to niečo úplne iné.
K Ethereu a jeho použiteľnosti mám kopec praktických výhrad, Ethereum 2.0 považujem za už natoľko schaosený projekt, že neviem, či sa to celé nezrúti. Osobne som bol aj proti forku kvôli DAO hacku.
Čisto prakticky – v Ethereu ako takom mám zainvestovaný najmä svoj čas, ktorý som venoval tomu, aby som ho pochopil, vedel kódiť smart kontrakty a chápal širšie súvislosti a ten softvérový ekosystém okolo (napríklad peer to peer messaging protokol Whisper, či zdieľanie dát pomocou protokolu Swarm – to sú projekty, ktoré nemajú s blockchainom nič, ale sú užitočnou súčasťou skladačky).
S kupovaním tokenov, či už ETH samotného alebo rôznych ICO som nikdy nebol nejak mentálne zladený. Samozrejme, kúpil som si nejakú teraz už bezcennú cryptokitty (musel som skúsiť) a niektoré som daroval ako suveníry. Veľmi fandím projektu MakerDAO, aj keď mám tiež veľa dosť zásadných výhrad k tomu ako funguje, želám mu však úspech. UniSwap je super zaujímavý projekt na decentralizovanú zmenu tokenov.
Na druhej strane mám pochybnosti, že ten skutočný paralelný finančný systém bude používať Ethereum alebo smart kontrakt platformy. Pri finančných produktoch je najdôležitejší sieťový efekt.
Tvrdíš, že kryptoměny nepotřebují regulace, což samozřejmě dává smysl. Pokud jsem však cenový spekulant a koupil jsem Bitcoin, abych díky němu zbohatl, nemůže pomoci růstu jeho hodnoty například to, že v USA příjmou zákon, který přesně určí jak se mají kryptoměny regulovat (například zda má byznys kolem Bitcoinu regulovat SEC nebo CFTC nebo FinCEN), což může pomoci institucím zorientovat se a motivovat je do větších investic do tohoto trhu? Nebo jsou tyto úvahy, o kterých se často píše v krypto-mainsteamu, úplné hovadiny?
Neviem, čo je pre Teba dobré, ak si kúpil Bitcoin aby si kvôli nemu zbohatol. Ale pre duševné zdravie verím, že máš v živote zavedený veľmi dobrý protistresový mechanizmus 🙂
Abych to upřesnil, mně moje představa, že za rok si díky investici do Bitcoinu postavím dům, přešla už velmi dávno. I díky psaní o kryptoměnách jsem si uvědomil, že tu nejde jen o rychlé zbohatnutí. Článků, které se týkají vlivu regulací na růst ceny je však v krypto-mainstreamu velké množství. Proto mě zajímal tvůj názor. Zda to chci, nebo ne, mnoho čtenářů tohoto webu řeší cenu Bitcoinu.
Samozrejme, to, či je niečo dobré alebo zlé sa dá vyhodnotiť len s ohľadom na cieľ. Napríklad veľa ľudí vníma ako dobrý cieľ reguláciu preto, lebo umožní vstup inštitucionálnym investorom. Na to sa ich ale pýtam: „Ako viete, že pôjdu long?“.
Pre mňa sú kryptomeny základom paralelného finančného systému a tak ako pri ostatných paralelných spoločnostiach a inštitúciách vôbec netlačím na to, aby ich bolo veľa. Základnou úlohou kryptomien je preniesť hodnotu z bodu A do bodu B, bez tretích strán. Ak sa do toho montujú regulátori s ich crypto travel rule a podobnými vecami, tak tento use-case iba sťažujú, a určite mu nepomáhajú.
Druhé použitie kryptomien je podľa mňa ako forma poistky proti krachu štátneho finančného systému. Aby sme v prípade, ak by sa finančný systém zosypal ako domček z karát, zrazu sa nedalo vyberať z účtov, prípadne by niekto zakázal cash mali paralelný funkčný systém, ktorý je užívateľsky prítomný a odolný voči cenzúre a reguláciám.
Týmto použitiam tie regulácie nepomáhajú. Mojim cieľom nie je, aby Bitcoin mal každý, tak ako nechcem, aby moju knižku čítal každý. Pre niekoho je, na niekoho musí Bitcoin dozrieť – a niektorí užívatelia musia dozrieť na Bitcoin. Ak sa toto snažíme umelo urýchliť a každý kto si v novinách prečítal, že Bitcoin ide hore chce nasadnúť a presvedčiť ako jehovista všetkých naokolo, aby si ho okamžite kúpili, dopadne to asi tak ako v roku 2017. Myslím, že ďalšiu takúto epizódu nepotrebujeme.
Čiže ja osobne regulácie nevítam, s Bitcoinom počítam ako náhradou finančného systému v prípade krachu mainstreamového finančného systému. Nemusí s ním až tak interagovať a súhrať s ním. Respektíve tie interakcie by nemali byť na základe regulovaných rozhraní, ale decentralizovane – formou etických vekslákov.
Predstavte si to ako rozdiel medzi dodávateľmi liekov a pestovateľmi paradajok. Lieky sú super regulované, spĺňajú štandardy kvality a podobne. Na ich výrobu a distribúciu treba veľké množstvo povolení. A súhlasím, že aj vďaka tomu im mnohí ľudia dôverujú. Pestovateľov paradajok je veľa, paradajky môže na balkóne pestovať ktokoľvek kto chce, niekde zoženie semiačka alebo sadenice, zasadí a zachvíľu má paradajky. Potom ich môže použiť (zjesť), predať susedovi, darovať. Ja chcem aby Bitcoin bol viac ako paradajky a menej ako lieky. Aj napriek tomu, že chápem, že veľa ľudí mu vďaka tomu ešte teraz nebude dôverovať. Nevnímam to však vôbec ako problém.
Zaujala mě kapitola o barbell strategii, při které se kombinují dva investiční extrémy – na jedné straně ochrana proti pádu v podobě něčeho, co považuje člověk za „nejbezpečnější přístav“ (například pro mnohé zlato nebo nemovitost) a extrémního výnosu. Co je tvůj bezpečný přístav a co extrémní výnos?
Bezpečný prístav je niečo, v čom vnímame hodnotu. Ja som si kedysi začal dávať finančné ciele v unciach zlata. V poslednej dobe som z toho trochu vypadol, ale zlato vnímam ako jednotku, ktorú má hodnotu a dokážem v nej rozmýšľať. V takom prípade je dobré mať ako bezpečný prístav tú jednotku, ktorú mám v hlave ako „účtovnú jednotku“, v ktorej premýšľam o tom, čo je drahé a lacné.
Ak je unca zlata mojou „účtovnou jednotkou“, je fyzická zlatá minca zároveň môj bezpečný prístav – unca zlata nemôže mať menšiu hodnotu ako unca zlata, z definície.
Samozrejme, väčšina z nás premýšľa v eurách. S eurami je však problém, že podliehajú inflácií – tej samozrejme podlieha aj zlato, ale ja si myslím, že zlato si za tisícročia drží kúpnu silu lepšie ako papieriky s peknými miestami alebo obrázkami národných hrdinov. Čiže aj keď premýšľam v eurách, je dobré si spomenúť, koľko stáli bežné veci v eurách, čo i len pred desiatimi rokmi.
Čo sa týka nehnuteľnosti, to nie je podľa mňa „bezpečný prístav“, ak v ňom bývam. Ak nehnuteľnosť vlastním, je to zároveň majetok, ale aj náklad – musím sa oň starať a nemôžem ju len tak prenajať niekomu inému, lebo niekde bývať musím.
Čiže bezpečný prístav je pre mňa to, čo má pre mňa „stálu“ hodnotu – zlato, trochu eur, a investícia do mňa a môjho vzdelania, ktorú môžem použiť na produkovanie. A akýkoľvek produktívny statok, ktorý si drží hodnotu v čase.
Na upside je to samozrejme Bitcoin, ale aj vlastné podnikanie (ak je bez nepokrytých úverov).
Zajímavá je i kapitola o způsobech, jak může člověk „bojovat“ s cenovou volatilitou kryptoměn. Nastínil by si alespoň ve zkratce, jaké strategie v knize popsat?
Je ich viacero. Bojovať s volatilitou sa dá ľahko – ak ju používam ako platobný prostriedok, tak keď zaplatím, môžem rovnaké množstvo prikúpiť, nezmení sa kurz. Druhá jednoduchá stratégia je mať blízko pri sebe nákupy a predaje. Ak zarobím kryptomenu a viem, že si potrebujem kúpiť v Alze nové zubné kefky, urobím ten nákup hneď ako som dostal krypto, za krypto a volatilita nie je. Samozrejme, viem používať derivátové produkty na zahedgovanie (zafixovanie) aspoň dolárovej hodnoty, to volatilitu odstráni úplne. Toto popisujem aj vo svojom novom kurze Etický vekslák.
Oveľa zaujímavejšie stratégie sú stratégie na využívanie volatility, tam robím presný opak ako „rýchly nákup“ – nakupujem vtedy, keď hodnota vystúpa. Túto stratégiu mám aj nasimulovanú na minulých dátach a matematicky preskúmanú – ak je dostatočná volatilita, funguje vždy. Nákup (alebo príjem) kryptomien priemerujem, predaj (alebo výdaj v kryptomenách) používa aktuálne lokálne extrémy.
Všiml jsem si tvé nové iniciativy Kryptovekslák. Řekl by si k ní něco našim čtenářům? Tím bychom mohli dnešní rozhovor ukončit.
Je to o tom premeniť Bitcoin z liekov na paradajky. Bitcoin je peer to peer open-source projekt. Všetci si môžeme spustiť Bitcoin full node, ak chceme, môžeme aj overovať transakcie (dokonca aj ako miner).
Čo tomuto chýba je ďalší krok – decentralizovať interakciu s klasickým finančným systémom a vytvoriť tzv. „ekonomické nody“. To sú ľudia, ktorí umožňujú kúpu a predaj kryptomien, učia ľudí ako ich používať a celý ekosystém sprístupňujú verejnosti.
Ak si totiž stiahnem a nainštalujem peňaženku, ešte nie som v krypto ekonomike. Potrebujem sa ku kryptomenám nejak dostať. Môžem ich zarobiť alebo si ich môžem kúpiť. A ak si ich chcem kúpiť, dostávam sa znova do brutálne centralizovaného prostredia.
Svoje prvé Bitcoiny som kúpil tak, že som poslal nejakému človeku do Kanady v obálke 20 dolárov a on mi ich poslal. Žiadna centralizovaná zmenáreň. Ak takýchto obchodníkov bude veľa, dokážu uspokojiť dopyt a hlavne pomôcť ľuďom začať. V tomto sú vlastne na Slovensku len nejaké prístupové body ku krypto ekonomike – napríklad Bitcoinové automaty, prípadne možnosť predávať veci za kryptomeny na krypto burzách na Facebooku. Bitcoinové automaty ale nie sú všade a nedokážu pokryť dopyť po interakciách. Pritom máme zo socíku skúsenosť s vekslákmi, ktorí riešili ten istý problém – menili marky za bony a československé koruny. Vytvárali skutočný trh tam, kde bol len regulovaný placebo trh s centralizovanými cenami.
K vytvoreniu tohto kurzu ma viedlo viacero vecí. Napríklad som si uvedomil, že ak štát zakáže alebo výrazne obmedzí burzy alebo automaty, nemôžeme dopustiť aby Bitcoin stratil svoje funkcie (prenos peňazí z bodu A do bodu B, možnosť sporiť či poistenie proti krachu štátneho finančného systému). Dlho som nad tým rozmýšľal a naozaj nestačí to, že sa to nedá „vypnúť“ a že pripojenie do Bitcoin siete vieme zakryť VPNkou alebo Tor sieťou. Tie ekonomické interakcie potrebujeme. A potom ma napadlo, že túto situáciu tu už máme – každý stredoškolák, ktorý si chce zahúliť trávu ju maximálne za deň zoženie. Aj napriek tomu, že je zakázaná. Ak nepozná priamo nikoho, kto ju predáva, minimálne pozná niekoho, kto pozná niekoho. Po „grafe sociálnych väzieb“ sa každý dostane na niekoho, kto predáva.
Ja chcem, aby takáto sieť existovala ešte skôr ako máme problém – pretože dokáže byť jednoducho efektívnejšia ako centralizované burzy. A oveľa ťažšie sa zakazuje niečo, čo robia všetci. Zakázať lety na mesiac je jednoduché, lebo to nikto nerieši, každému je to jedno. Ľudia nevedia o čo prichádzajú. Pokrok bez povolenia sa najľahšie zastavuje tak, že je všade ešte skôr ako niekomu začne vadiť. Toto je oveľa dôležitejšie ako mať správne regulácie, pretože vytvorenie siete takýchto obchodníkov (proxy merchants, vekslákov, traderov, …) zabezpečí, že bude jedno, aké budú regulácie. A paradoxne práve vďaka tomu budú tie regulácie viac v pohode.
Posledná odbočka: Skype vznikol v Estónsku. Sprístupnil volanie cez Internet miliónom ľudí a nebol veľmi v súlade s telekomunikačným zákonom. Neznamená to, že by ho porušoval, telekomunikačný zákon na niečo také proste nemyslel. Keby zakladatelia Skype išli na miestny telekomunikačný úrad a začali riešiť, že by bolo dobré doplniť telekomunikačný zákon, aby rátal aj s takouto možnosťou alebo sa ich len opýtal ako má v takomto prípade postupovať, tak by sa podľa mňa dohadovali dodnes. Oveľa lepšia pozícia je prísť a povedať „máme peer to peer sieť, má cez miliónov užívateľov, asi toľko ako je počet obyvateľov Estónska a denne ju používajú na komunikáciu po celom svete, nechajte nás na pokoji“. Telekomunikačný úrad nemal inú možnosť ako ich nechať na pokoji, pretože založiť firmu vedľa v Litve stojí asi 1000€ a daňové príjmy zo služby sa dajú veľmi ľahko presunúť.
Používajme Bitcoin, buďme ekonomické nody a predávajme paradajky!
https://www.kryptonovinky.sk/anketa-bitcoin-v-case-globalnej-neistoty-koronavirus/
Pokus se vám líbí naše články zapněte si naše notifikace (zvonek vpravo dole) a sledujte nás na Facebooku. Mimochodom víte o tom, že aktuální přehled cen kryptoměn najdete i u nás?
